Prejsť cez dvere viery s pápežom Benediktom XVI.
Blahoslavený pápež Ján XXIII. pred 50 rokmi, 11. októbra 1962, formálne otvoril Druhý vatikánsky koncil. Svätý Otec zvolal tento koncil, lebo si myslel, že Duch Svätý chce, aby Cirkev otvorila svoje dvere svetu. Rozhodol sa, že prišiel čas, aby Cirkev otvorene hovorila k modernému svetu a ponúkla mu evanjeliové posolstvo o nádeji a pokoji.
Nástupcovia Jána XXIII. počas 50 rokov po Druhom vatikánskom koncile rôznymi spôsobmi napĺňali jeho závery . Také záležitosti ako zmeny v liturgii, zvýšenie účasti laikov na živote Cirkvi a tradícia Svetových dní mládeže majú svoje korene v koncile. Avšak dosť často sa prehliada, koľko mimoriadnych „rokov“ odvtedy Cirkev slávila. Pápež Pavol VI. vyhlásil Rok viery v roku 1967, aby pripomenul mučeníctvo apoštolov Petra a Pavla. Pápež Ján Pavol II. označil rok 1987 za Mariánsky rok a rok 2004 za Eucharistický rok. Podobne pápež Benedikt XVI. venoval rok 2008 svätému Pavlovi a rok 2009 zasvätil kňazom.
Každý z týchto rokov – a mnohé iné podujatia – čerpajú inšpiráciu a usmernenie z učenia Druhého vatikánskeho koncilu. Vždy sa vnímali ako metóda na ďalšie objasnenie koncilových dokumentov a praktický spôsob, ako ich uskutočniť v živote. Benedikt XVI. teraz vyhlásil ďalší rok. V októbri minulého roku vydal apoštolský list pod názvom Porta Fidei (Dvere viery), v ktorom vyhlásil obdobie od 11. októbra 2012 do 24. novembra 2013 za Rok viery.
Dvere viery: obsah
Pápež Benedikt XVI. uviedol vyhlásenie Roku viery slovami: „Dvere viery sú pre nás stále otvorené“ (Porta Fidei 1). Každý deň nimi môžeme prejsť. Môžeme prehlbovať svoj vzťah k Pánovi a s našimi bratmi a sestrami v Pánovi. Podľa tohto apoštolského listu môžeme cez tieto dvere prejsť dvojako – existujú dva spôsoby prehlbovania viery. Prvý je „obsah“ a druhý je „čin“.
Benedikt o obsahu napísal, že svoju vieru môžeme budovať štúdiom, vzdelávaním a meditovaním o pravdách, ktorým veríme ako členovia Cirkvi: „… osvojiť si úlohu znovuobjaviť obsah viery, ktorú vyznáva, slávi, prežíva a vyjadruje modlitbou každý veriaci“ (9). Čím lepšie budeme chápať svoju vieru, tým viac ju prijmeme a budeme o nej hovoriť ľuďom okolo seba.
Benedikt XVI. poukázal na ranú kresťanskú tradíciu, ktorá požadovala, aby sa katechumeni naučili Krédo naspamäť. Aby to viac zdôraznil, citoval svätého Augustína, ktorý povedal: „Vy ste ho teda prijali a ďalej odovzdali, no v mysli a v srdci ho musíte mať stále prítomné“ (9).
K hlbšiemu poznaniu Vyznania viery Svätý Otec pridáva výzvu študovať Katechizmus ako „pravý nástroj na podporu viery“ (12). Podľa pápeža náš Katechizmus nie je nič iné než sprievodca pre život, ktorý obsahuje „bohatstvo učenia, ktoré Cirkev vo svojej dvetisícročnej histórii prijíma, spravuje a odovzdáva“ (11).
To je dokonalý vzor pre nás v dnešnej dobe. Čo by bolo užitočnejšie, než premýšľať o Kréde a študovať vieru, ako ju učí Katechizmus? Tieto dva smerodajné texty našej viery nás môžu naučiť veľmi veľa o Pánovi, Cirkvi a aj našom živote, keď sa počas tohto mimoriadneho roku chceme priblížiť k Pánovi.
Dvere viery: čin
Nestačí však len poznať obsah viery. Viera nie je len súbor právd. Je to aj vzťah k Ježišovi. Preto Svätý Otec zdôraznil tiež dôležitosť toho, čo nazval „činom viery“ (Porta Fidei 9). Tento „čin“ je naša odpoveď na Božie pôsobenie v našom živote. Sú to rozhodnutia, ktoré robíme na základe lásky a milosrdenstva, ktoré sme zakúsili z rúk nášho nebeského Otca.
Samozrejme, tieto dva prvky – obsah a čin – idú ruka v ruke. „Existuje totiž hlboká jednota medzi aktom viery a jej obsahom, s ktorým súhlasíme,“ napísal Benedikt XVI. (10). Ako príklad uvádza príbeh o obrátení Lýdie v Skutkoch apoštolov (16, 13 – 15). „Obsah“ v tomto príbehu je evanjeliové posolstvo, o ktorom svätý Pavol hovoril Lýdii a jej priateľom. „Čin“ je kombinácia Božej milosti, ktorá otvorila Lýdiino srdce, a jej rozhodnutia prijať posolstvo a prijať Ježiša do svojho života.
Ako to bolo s Lýdiou, tak je to aj s nami. Pápež Benedikt XVI. nám adresuje tieto slová povzbudenia a upozornenia: „Poznanie obsahu viery nestačí, ak sa potom srdce, skutočná ‚svätyňa‘ človeka, neotvorí milosti, ktorá dodáva duchovný zrak umožňujúci… pochopiť, že to ohlasované je Božie slovo“ (10). Našou úlohou je učiť sa pravdy viery s otvoreným srdcom. Máme byť pripravení pre Božiu milosť, aby sa nás dotkla a pohýnala nás.
Viera: odpoveď na milosť
V tomto všetkom je dôležitá Božia milosť. Milosť je magnet, ktorý nás priťahuje k Ježišovi. Dáva nám túžbu prijať Ježiša a jeho učenie. Písmo hovorí, že „viera pochádza z milosti“ (Ef 2, 8). Ako napísal pápež Benedikt XVI.: „Viera je rozhodnutím byť s Pánom a žiť s ním“ (Porta Fidei 10).
Bez toho, aby sme trávili čas s Ježišom pri osobnej modlitbe, bez liturgie a sviatostí „by vyznanie viery nemalo svoju účinnosť, lebo by mu chýbala milosť, ktorá podporuje svedectvo veriacich“ (11). Preto je každý povolaný ostať v spojení s viničom (Jn 15, 5), piť „živú vodu“ Ducha (4, 10. 13), jesť telo Syna človeka a piť jeho krv (6, 53). Preto nás Svätý Otec vyzýva, „aby sme upriamili svoj zrak na Ježiša Krista“ (Porta Fidei 13). Bez milosti viera zablúdi.
Zameranie na vieru
Svätý Otec nás žiada, aby sme tento rok intenzívnejšie prechádzali dverami viery. Keď hlbšie spoznávame obsah viery, plnšie sa naučíme, čo Ježiš za nás vykonal na kríži a ako chce, aby sme žili. Ba čo viac, keď rastieme „skrze živé poznanie Pána Ježiša, ktorý je prítomný v našom živote“ (Porta Fidei 13), môže do nášho srdca lepšie prenikať jeho láska a milosť. A tak budeme ochotnejšie vnímať, ako nás Duch pobáda „konať“ podľa milosti, ktorú sme dostali.
Teda obsah viery nás učí, že je možné poznať Boha, a Božia milosť nás pobáda, aby sme prijali tento obsah – aby sme konali podľa neho tak, že mu uveríme a založíme na tom svoj život. A potom, aby sa kruh uzavrel, táto milosť od Pána nás vráti k hlbšiemu štúdiu obsahu, pretože naše srdce je otvorené a chceme ho viac a viac napĺňať.
Kiež všetci odpovieme na pozvanie Svätého Otca a po celý rok sa „zameriame na vieru“ (Porta Fidei 15).
Zdroj : Mesačník Slovo medzi nami č. 9/2012