Obec Raslavice patrí k silne nábožensky založeným obciam. Podľa posledného sčítania ľudu v roku 1991 žije v obci Raslavice 2193 obyvateľov. Rímsko-katolícka farnosť Raslavice patrí do bardejovského dekanátu v rámci Košickej arcidiecézy. Do tejto farnosti patria okrem Raslavíc obce Abrahámovce, Lopúchov a Tročany. Predchádzajúcimi správcami farnosti boli Ján Andraščík, Jozef Fogarassy, Vojtech Kmec, Michal Adam, Karol Džupina, Stanislav Novotný a Albín Senaj.Terajším farárom je Ivo Jakubík a kaplánom Marek Pančišin.
V roku 1732 pričinením Žigmunda Raszlaviczyho bol farský kostol maďarsko-raslavický vrátený opäť od augsburského vyznania zasvätený Kráľovnej anjelov a obdrený apoštolským darom stálych milostí (odpustkov). Na sviatok Nájdenia a povýšenia Kríža a konečne na sviatky apoštolov Petra a Pavla a na sviatok narodenia Preblahoslavenej Panny Márie, opatrený privilégiami (plnomocnými odpustkami). Jeho položenie je na nižnom konci panstva, na nízkom rovnom mieste a veľmi vlhkom. Kapacitou tento kostol postačoval pre veriaci ľud farnosti. Okrem farského kostola existujú tu filiálky a to: kostol Abrahámovský, Tročanský a Slovensko-Raslavický. Lopúchov je pridelený ako filiálka.
Filiálny kostol Slovenské Raslavice je zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi, len požehnaný, nezaopatrený nijakým apoštolským brevem, neobdarený stálymi odpustkami alebo inými privilégiami. Z rúk augsburského vyznania bol vyžiadaný zásahom urodzeného Žigmunda Raszlavicyho v roku 1732.
V materskej farnosti bolo 250 katolíckych duší, z týchto katolíkov bolo 224 pevných vo viere, v Abrahámovciach 112 a z tých bolo 97 pevných vo viere, v Tročanoch bolo 148 a z nich bolo 134 pevných vo viere, v Slovenských Raslaviciach bolo 273 katolíkov a z tých bolo 238 pevných vo viere, vo filiálke Lopúchov bolo 144 katolíkov a z nich 134 pevných vo viere katolíckej. Okrem toho existovalo augsburské vyznanie tak v materskej farnosti ako aj vo filiálkach Slovenské Raslavice, Abrahámovce, Lopúchov. Príjmy a výnosy fary a farára boli väčšinou v naturáliách (pšenica, ovos) a tiež v peňažnej podpore vo florenoch, ktoré dostával farár i fara od zemepánov Raszlaviczyovcov.
Z dekrétu kanonickej vizitácie vo farnosti Maďarské Raslavcie v roku 1813 vypracovaného Andrejom Szabom, prvým košickým biskupom, opátom sv. Jakuba de Sillisio sa dozvedáme, že funkciu, akú plní voči cirkvi v súčasnosti štát z hľadiska finančného zabezpečenia, plnilo v minulosti zemské panstvo a poddanské obyvateľstvo, ktoré na týchto majetkoch pracovalo. Že to bola práca náročná niet pochýb. Tak ako v súčasnosti, aj v minulosti duchovná obnova na poli cirkevnom vyžadovala potrebný zdroj príjmov. Je to len otázka doby, v ktorej človek žije, či získava finančné prostriedky ľahšie alebo drinou. Keďže obyvateľstvo oboch obcí v tejto dobe sa živilo poľnohospodárstvom, niet divu, že práca na pôde bola spojená s trápením a materiálnym nedostatkom. Zvykne sa hovoriť, že nadbytok plodí zlo, no aj druhá krajnosť lodí nenávisť. A preto aj vzťahy medzi cirkvou a zemským panstvom, panstvom a poddanými, poddanými a cirkvou záviseli práve od týchto okolností vtedajšej doby. V každej dobe veriaci človek potrebuje zveľaďovať aj svoju duševnú stránku a tá stále bola a bude prináležať cirkvi a jej ustanovizniam. Ťažko je z niektorého pohľadu opísať dnešnému čitateľovi veci a javy zahalené rúškom histórie.
Medzi významné osobnosti na poli cirkevnom patrili: v 30-tych rokoch 14.storočia farár Ján. Mená kňazov v ďalšom období nie sú známe, vie sa len, že farnosť Maďarské Raslavice je stará a farár bol sem uvedený v roku 1733. administrátorom v roku 1813 bol v tejto farnosti Štefan Leščinský, narodený v roku 1780 v Sabinove, v roku 1850 tu pôsobil duchovný pán Juraj Kaminský a po ňom duchovný pán Andraščík, ktorý zomrel v roku 1908.
Dňa 21.mája 1906 prišiel do Uhorských Raslavíc vysokodôstojný Msgr. Jozef Fogarassy – Zúbek, ktorý sa bez oddychu s najväčšou láskou a svedomitosťou staral o duševné a telesné potreby svojich veriacich 31 rokov. Dňa 28. júla 1935 bol vymenovaný za pápežského komorníka. Jeho žiakmi, neskôr kňazmi z Raslavíc, boli kňazi Róbert Miko, Štefan Jusko a Alexander Kopčák. Po ňom prichádza duchovný pán Sopko, ktorý bol dobrým slovenským národovcom a v čase, keď Maďari zobrali Košice, odchádza pred nimi z Raslavíc preč. Na jeho miesto prišiel Alexander Kopčák, syn Františka Kopčáka, učiteľa a organistu v Raslaviciach. Dôstojný pán Michal Adam prišiel do obce Raslavice v novembri 1938, keď tu pôsobil aj kňaz Vojtech Kmec a po ňom duchovný pán Karol Džupina.
Obdobie po roku 1989
Pri svätej omši na Nový rok 1. januára 1990 oboznámil duchovný otec Karol Džupina veriacich farnosti s návrhom výstavby nového kostola, ktorú odsúhlasili všetci veriaci. Oba malé kostolíky v obci už ani zďaleka kapacitne nepostačovali pre veriacich rímsko-katolíckych občanov obce. Po odsúhlasení výstavby kostola bol vytvorený výbor pre výstavbu a zároveň sa občania dohodli, že od roku 1990 bude každá veriaca rodina odovzdávať na výstavbu kostola bol peňažný dar vo výške 100.000,-Sk od samotného duchovného otca.
Demokratické zmeny po nežnej revolúcii dovolili aj návštevu svätého otca Jána Pavla II. V hlavnom meste v Bratislave. Tohto stretnutia sa zúčastnili mnohí občania našej obce. Pri tejto príležitosti okrem iných bol posvätený Pápežom Jánom Pavlom II. Základný kameň nového kostola v Raslaviciach.
V jesenných mesiacoch 12.októbra 1991 žila celá obec Raslavice radostným a napätým očakávaním Otca biskupa Msgr. Alojza Tkáča, ktorý v dopoludňajších hodinách, za účasti značného množstva veriacich občanov z našej obce a jej okolia previedol posviacku staveniska nového kostola. Na stavenisku tohto veľkolepého diela privítal otca biskupa starosta obce Ing. Anton Lamanec a správca farnosti otec Karol Džupina.
Dňa 14. júla 1993 v dopoludňajších hodinách sa konala na nádvorí kláštora posviacka Kláštora svätého Jozefa. Objekt, bývalý horný kaštieľ, v roku 1939 odkúpila Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa a zriadila v ňom noviciát. Obdobie stíhania a prenasledovania katolíckej cirkvi neobišlo ani tento kláštor. V onej barbarskej noci v roku 1950 museli rehoľné sestry nedobrovoľne kláštor opustiť. Ten opustený chátral, až v roku 1985 vyhorel. V rámci reštitúcií po roku 1989 Kongregácia kláštor na vlastné náklady rekonštruovala a dočkal sa takto 14. 7. 1993 už spomínanej posviacky. Odvtedy v našej farnosti pôsobí opäť ženská rehoľa Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa pod vedením sr. Tichomíry Gracíkovej, SDR.
Cirkevný život obce v súčasnosti
Od 1. júla 1996 sa novým správcom farnosti v Raslaviciach stáva duchovný otec Stanislav Novotný, ktorý do Raslavíc prišiel ako 28 ročný z farnosti Solivar- Prešov. Je mladý, ambiciózny, tešia sa mu všetci občania, hlavne mládež. Vo farnosti pôsobí ženská rehoľa Kongregácia sestier Božského vykupiteľa pod vedením sr. Tichomíry Gracikovej, SDR. Pri nedeľných sv. omšiach, a tiež cez týždeň, vypomáhal správcovi farnosti kňaz Vdp. Štefan Jusko, ktorý 15. júna 1996 oslávil 60-ročné kňazské diamantové jubileum. Vdp. Štefan Jusko sa pri svojom odchode do dôchodku vrátil do rodnej obce Raslavice.
Okrem sv. omší v kostole sv.Mikuláša a vo farskom kostole Narodenia Panny Márie, navštevujú veriaci aj sv. omše v ranných hodinách v Kláštore sv. Jozefa. Posviacka Kláštora sv. Jozefa sa konala dňa 14. júla 1993. Kláštor a kaplnku v rámci rekonštrukcií po roku 1989 rehoľa na vlastné náklady rekonštruovala. Dnes patrí kláštor a jeho okolie medzi najkrajšie areály obce. Konsekrácia novostavby Kostola Panny Márie bola vykonaná v sobotu 7. septembra 1996 košickým arcibiskupom Msgr. Alojzom Tkáčom.
Konsekrácii nového kostola sa rímsko-katolícki veriaci farnosti veľmi potešili. Celkové rozpočtové náklady pri cenovej úrovni roku 1989 na výstavbu nového chrámu boli 18 mil. Sk. Prestavaná finančná čiastka je prejavom štedrosti a dobrosrdečnosti raslavických veriacich, veriacich z filiálok, blízkych i vzdialených farností a sponzorov. Organizačnú činnosť stavby riadil 21- členný kolektív dobrovoľníkov za pomoci dvoch neplatených odborníkov stavebného dozoru. Nový kostol má kapacitu 1500 ľudí. Hlavná os chrámu je orientovaná v severo-južnom smere, pričom vchody sú na západe a východe. V otvorenej veži sú 4 zvony s elektrickým pohonom. Boli posvätené v roku 1995. Kostol má nainštalované plynové teplovodné podlahové kúrenie. Veríme, že investície a námaha vložené do tejto stavby sa mnohonásobne vrátia ľuďom, ktorí v tejto farnosti budú prežívať svoje osudy. Nech všetci nájdu v tomto chráme pokoj a istotu pod ochranou našej patrónky Panny Márie.
Pri farskom kostole pôsobí miešaný spevácky zbor mužov a žien, mládežnícky spevácky zbor pri kláštore sv. Jozefa, rómsky a detský spevácky zbor pod vedením katechétky Renáty Fejerčákovej a dlhoročného kantora Mgr. Stanislava Marcina. Všetky tieto zbory účinkujú pri slávnostných bohoslužbách vo významné sviatky roka a pri mládežnických a detských sv. omšiach. Po roku 1989 je badať hlboké oživenie duchovného života v obci.
Každoročne mladí spolu s duchovným otcom organizujú :
– detský letný tábor
– ples rodín na sviatok Svätej rodiny
– karneval pre deti
– deň detí a hŕbu ďalších aktivít, ktoré prospievajú k duchovnému rastu detí a mládeže
Náboženstvo sa v ZŠ vyučuje v ročníkoch 1.-4. ako nepovinný predmet a v ročníkoch 5.-9. ako predmet povinný. Najprv ho vyučovali rehoľné sestry a duchovný otec, v súčasnosti vyučovanie zabezpečuje kaplán Jozef Oláh a katechéta Vladimír Saloky.
Po „nežnej revolúcií“ bolo umožnené dokončiť štúdia na grécko-katolíckej teologickej fakulte v Prešove Vincentovi Ďordíkovi, občanovi Raslavice, ktorý popri svojom pôsobení vo funkcii kňaza na grécko-katolíckom biskupskom úrade v Prešove, taktiež vypomáha pri bohoslužbách a v ostatnej cirkevnej činnosti v našej obci. Do roku 1989 aktívne pôsobil ako kantor pri vedení cirkevného speváckeho zboru v Raslaviciach.